Zamysleli ste sa niekedy nad tým ako hudba ovplyvňuje Vašu náladu?

Ste napríklad v nákupnom centre, čo počujete? Ako sa cítite? Zmenili by ste ju za inú, ak by ste mohli? Počujete hudbu z reklamy či rádia, je veselá, smutná, ako Vás to ovplyvní?  

Aristoteles tvrdil, že po hudobnom zážitku prichádza psychické uvoľnenie.   

A bájny spevák Orfeus zasa vedel svojim spevom a hrou na lýre nielen upokojiť zvieratá, ale aj rozplakať ľudí.  

Vedci dokázali, že plod šesť týždňov po počatí reaguje v matkinom tele na upokojujúcu hudbu, a tá pozitívne vplýva na utváranie jeho nervového systému.   

Podľa Platóna sa hudba spája s ľudskou prirodzenosťou a vedie ju k poznaniu krásy. Aristoteles tvrdil, že človek má vrodený zmysel pre rytmus a melódiu. Preto na neho hudba silno pôsobí a môže mu poskytnúť očistu od nepríjemných psychických stavov. Pre tieto účinky oceňoval význam hudby aj v mravnej výchove. O akú hudbu sa však jedná? Áno o živú interpretovanú hudbu, kde sa prenos energie od hráča aktívne prenáša na publikum a nenahradí ju hudba reprodukovaná.

Účinky hudby

Melódia, rytmus, harmónia a striedanie zvukov pôsobia na naše zmysly veľmi silno. Hudba nemá iba psychoterapeutickú hodnotu. Hudobné vnímanie dokážu terapeuti využiť aj na liečenie telesných porúch.   

Hudba pôsobí na krvný tlak, metabolizmus cukrov, ovplyvňuje tep srdca, činnosť pľúc. Je vhodným doplnkom liečby aj pri vážnych diagnózach, ako je Alzheimerova choroba, závislosť od drog, pomáha hendikepovaným deťom. Hudba má liečive účinky aj na telesné orgány, stimuluje v mozgu rovnaké časti ako čokoláda či dobré jedlo. Ovplyvňuje psychiku, uvoľňuje endorfíny a pomáha vyriešiť aj problémy so zaspávaním.  

Rytmus tela

Hudbu si svojím spôsobom vytvára aj naše telo: srdce a dýchanie pracujú v dynamickom rytme. Zvuky a tóny prichádzajú odvšadiaľ, pri chôdzi, rozprávaní, dýchaní. Keď zažívame stres, zrýchľuje sa nám tep srdca, hoci si to neuvedomujeme. Pomalá a monotónne sa opakujúca hudba spomaľuje tep srdca, frekvenciu dychu a frekvenciu mozgových vĺn. Upokojujúce melódie liečia vysoký krvný tlak, napätie, kŕče, nespavosť, srdcové ochorenia a bolesti hlavy. Pokiaľ sa tieto emócie trvalo potláčajú, môže to spôsobiť duševné i telesné poruchy.    

Jeden mne blízky príbeh zo života mám aj ja. Môj manžel, ktorý bojoval od raného detstva s astmou, začal hrať na klarinete a výsledky pravidelných kontrol u doktorky – tzv. spirometrie – boli zrazu oveľa lepšie a postupom času sa u neho astma úplne vytratila. Čím to je? Pľúca sa začali vplyvom pravidelného hrania na klarinete rozťahovať a spevňovať.  

Hudba prináša ľuďom nielen umelecký zážitok, ale pozitívne vplýva aj na kvalitu života. Tvorivá práca so zvukom a tónmi pôsobí na posilnenie imunitného systému, podporuje chuť do pohybovej aktivity, dokonca sa využíva aj u hyperaktívnych detí či detí s vývinovou poruchou učenia. Takže naladiť sa na rytmus nášho tela a podporiť jeho prirodzené funkcie aj pomocou hudby môže byť tá správna cesta k duševnej rovnováhe.  

Nie je hudba ako hudba

Na základe niekoľkých štúdií bolo dokázané, že Mozartova hudba má stimulačný vplyv na ľudský mozog. Navyše, rytmus viacerých jeho diel zodpovedá rytmu ľudského dýchania a tlkotu srdca. Takisto pri počúvaní pasáží z Vivaldiho diel sa zvyšuje mozgová aktivita a pamäť sa posilňuje o 20 % jej kapacity.  

Výskum tiež potvrdil, že počúvanie hudby pôsobí rovnako účinne ako masáž, a že liečivú silu má aj ľudský hlas. Spievanie upokojuje, zlepšuje náladu, očisťuje telo od oxidu uhličitého a iných nečistôt. Okrem toho je jedným z najúčinnejších dýchacích cvičení, pretože pri speve sa prehlbuje dýchanie, zlepšuje sa okysličenie krvi, osviežujú sa pľúca a srdce.    

Podľa muzikoterapeutov však nie všetko, čo sa nám zdá príjemné, prospieva zdraviu.  

Napríklad, hlasná hudba s dynamickým rytmom, rýchlejším, než je prirodzený tep srdca, zvyšuje vnútorné napätie, prehlbuje stres a môže rozladiť celý organizmus. Psychiatrické kliniky a psychologické poradne čoraz častejšie využívajú špeciálnu relaxačnú hudbu či autentické zvuky prírody ako spev vtákov, šumenie lístia, špliechanie morských vĺn a podobne. Najsilnejšie účinky má počúvanie hudby počas oddychu a cielenej relaxácie.  

Príklady z praxe doktora: Problémy pacienta s bolestivým žalúdočným vredom sa po mesiaci terapie romantickou hudbou podstatne upravili. Žena trpiaca nespavosťou, ktorá nevedela pre slabosť a nesústredenosť zvládnuť bežné úlohy a musela užívať veľa liekov, tabletky po čase nahradila hudbou Bacha a Brahmsa. Žene trpiacej migrénou pomohla terapia pomalou klasickou hudbou. Celkom ju nevyliečila, „iba“ obmedzila frekvenciu bolestivých záchvatov. Hudba nepôsobí na každého rovnako a môže mať rôzne účinky na psychiku. Baroková hudba umocňuje pocit istoty a bezpečia, romantická uvoľňuje citové napätie, impresionistická podporuje obrazotvornosť, moderná vzbudzuje najjednoduchšie emócie a podmieňuje túžbu vyjadriť sa pohybom. Vedeli ste napríklad, že vo filme „Vtedy na západe“ sa hercom púšťala z reproduktorov nahraná hudba špeciálne pre tento film, aby mohli podať pod vplyvom emotívnej hudby ešte vierohodnejší herecký výkon?  

Zvuky prírody

Pravidelné počúvanie zvukov prírody zbavuje deti agresivity, rozvíja kreatívne myslenie a zväčšuje citlivosť. Zvuky pôsobia na našu psychiku, aj na fyzické telo.   

Hudbu nevnímame iba sluchom, jednotlivé vibrácie pôsobia aj na naše vnútorné orgány, na žľazy s vnútorným vylučovaním, na mozgové centrá, ktoré produkujú viac endorfínu – hormónu šťastia – a znásobujú nám tak dobrý životný pocit. Relaxačná hudba je jedna z najúspešnejších metód liečenia stresu, rôznych psychických a psychosomatických porúch. 

Škodlivá hudba

Existuje aj hudba, ktorá môže pôsobiť na človeka negatívne, iritujúco, preto by sme mali zvážiť, čo počúvame. Nepravidelne zvuky, hluk a šum pôsobia na organizmus rušivo. Hudobný zvuk podporuje rytmus človeka. S narastajúcim hlukom dochádza k zhusteniu jednotlivých zvukov, čím vzniká záťaž vedúca k stresu a napätiu. Postihnutá je nielen nervová sústava, ale celý organizmus  

Spievate si?

Ľudský hlas a spev dodávajú telu celú škálu frekvencií, ktoré ho neustále dolaďujú.   

Stačí si však pospevovať ráno a večer niekoľko minút, aby sa uvoľnili emočné bloky. Kto spieva, je zdravší a vyrovnanejší.  

Pri speve sa prehlbuje dýchanie, zlepšuje sa okysličenie krvi, osviežujú pľúca i srdce. Plný a hlasný spev rozochvieva všetky dutiny v tele a človeka vnútorne masíruje.  

Neviete spievať čisto?   

Nevadí! Liečebný účinok falošný spev neovplyvňuje. Nájdite si priestor, kde môžete spievať osamote, aby ste sa mohli uvoľniť, napríklad v aute pri šoférovaní, v kúpeľni, v lese. Spievanie upokojí, zlepší náladu, posilní imunitný systém. V rodinách, kde sa spieva, býva vraj menej sporov!   

Ak ste sa dostali v čítaní až sem, zrejme Vás táto téma oslovuje. Ďalej sa ešte dozvite, ako môžete na vlastnej koži zažiť účinky zobúdzajúcej sa kreativity 🙂