Najlepšia je klasika, odkazujú experti.
Aké bonusy z tohto žánru pre deti, ale aj rodičov plynú?
1. prináša pocit spolupatričnosti
Deti potrebujú priateľov. Byť súčasťou školskej kapely alebo spievať v školskom zbore im prináša celú škálu potenciálnych kamarátov. Pre dieťa je zábavné byť s priateľmi, ktorí majú radi to, čo ono. Majú spoločný cieľ vytvárajúci pocit spolupatričnosti. Deti pri hre na hudobný nástroj často musia spolupracovať, aby dosiahli čo najlepší výsledok. Keď je dobrý jeden, všetkým sa darí lepšie. To rozvíja zmysel pre starostlivosť o druhých. Áno, skutočne som zažila so svojimi žiakmi – malými, aj veľkými violončelistami – tímovú spoluprácu na spoločnej skladbe a došlo k mimoriadne pozitívnej atmosfére. Na začiatku prišlo každé dieťa so svojou typickou „neposednosťou“, no pri spoločnej melódii vianočnej koledy sa ich všetkých sedem sústredilo na svoj part a skladbu nakoniec na koncerte zahrali veľmi pekne.
Všetkým bez rozdielu to dodalo dávku sebavedomia a radostný pocit úspechu.
2. prináša pocit šťastia
3. pomáha rozvíjať viaceré cenné zručnosti
Nie je až tak dôležité, aby sa dieťa venovalo hudbe pod vedením profesionála, ale ide o vybudovanie lásky k nej aj za pomoci rodičov. Deti, ktoré sa venujú hudbe, sa učia oceniť krásu, ako aj rozvíjať sústredenie a dôveru prostredníctvom hudby.
Púšťajte deťom hudbu denne aspoň na 20 minút. Deti, ktoré nechodia na spev ani nehrajú na žiadny hudobný nástroj, ale hudbu pravidelne počúvajú, sa učia jednoduchšie a efektívnejšie ako tie, u ktorých hudba v živote nehrá žiadnu rolu. Podľa vysokoškolskej pedagogičky Sharlene Habermeyer stačí, ak dieťaťu pustíte hudbu pravidelne na 20 až 30 minút denne a čoskoro by sa mali dostaviť výsledky v podobe zlepšenia výsledkov v škole.
Ako najvhodnejšiu odporúča klasickú hudbu, ktorá má veľmi prísnu štruktúru. Rôzne aspekty klasického hudobného diela totiž aktivujú rôzne časti mozgu.
Týmto potvrdil Hudziak svoju hypotézu, že husle pomôžu dieťaťu viac ako tabletky. „Skúšame vyliečiť ľudí z negatív, ale niekedy stačí prejsť len na druhú stranu a skúsiť pozitívnu cestu.“ hovorí Hudziak.
Známe sú výsledky výskumu prenatálnych psychológov Davida Chamberlaina a Thomasa Vernyho, ktorí zistili, že dieťa v mamičkinom brušku sa vďaka príjemnej a pozitívnej hudbe dokáže upokojiť, ale pri agresívnej hudbe aj rozrušiť.
Po pôrode bábätká reagujú na piesne a skladby, s ktorými sa zoznámili ešte pred pôrodom. Napríklad je známe, že Česká filharmónia organizovala koncerty pre tehotné ženy a matky s malými deťmi. Výber skladieb prispôsobujú malým poslucháčom. Najlepšie na dieťatko vplýva matkin spev, ale pozitívne na deti pôsobí napríklad aj Mozartova hudba. Dnes sa my ani naše deti nevyhneme kontaktu so súčasnou kultúrou a mainstreamom z rádií. Ale ak sa Vy, alebo Vaše dieťa venuje zároveň klasickej hudbe, vybudujete si tak kvalitatívne meradlá, vďaka ktorým dokážete počas dozrievania stále lepšie a lepšie rozlišovať kvality nielen v hudbe, ale aj v živote, vo vzťahoch, vlastne všade. Kultivácia klasickou hudbou pôsobí na výber hodnôt v živote.
Nie je to dostatočná motivácia navštíviť koncert klasickej hudby vo Vašom meste? Možno si hovoríte, že Vám stačí pustiť si predsa Youtube. Ale naozaj zažijete tie isté pocity? Toto si skúste každý sám. Ak si pustíte CD, či Youtube, vypočujete si záznam z minulosti. Hoci aj ten je povznášajúci, živé umenie má ešte čosi navyše. Tým, že sa za kvalitnou hudbou vo Vašom meste vyberiete sami – dávate tak vážnosť svojmu kroku – akoby ste hovorili – idem zažiť ojedinelú momentálnu náladu na koncerte, idem prijať to, čo mi teraz umelec chce odovzdať a zažijem niečo neopakovateľné, atmosféru nabitú živou tvorivou energiou – výmenu medzi hráčom a poslucháčom, vlastne sa môžete na tomto zážitku aktívne podieľať. Veď prečo by inak boli vypredané sály známych rockových alebo popových hviezd?
4. vyššie IQ
Štúdia publikovaná v časopise Psychology of Music, ktorá porovnávala skupiny detí z tried dostávajúcich klavírne lekcie tri po sebe nasledujúce roky a tie, ktoré hudobné lekcie nedostávali, prišla k zaujímavému záveru. Na konci tretieho roka mali malí muzikanti výrazne bohatšiu slovnú zásobu a boli lepší v jazykových testoch.
Výskum Fakulty detskej psychiatrie na univerzite vo Vermonte ukázal, že deti hrajúce na hudobný nástroj, sú vnímavejšie, zameriavajú sa na svoju pozornosť, dokážu lepšie ovládať svoje emócie a nepodliehajú depresiám. Tento výskum a jeho výsledky boli publikované v časopise Journal of American Academy of Child.
Výskum pokračoval na Medzinárodnom inštitúte magnetickej rezonancie štúdiom vývoja mozgu. Pomocou databázy tento tím doktorov analyzoval skeny mozgov 232 detí vo veku od 6 – 18 rokov.
Ako deti rastú, mení sa aj hrúbka vonkajšej vrstvy mozgu. Vo svojej analýze zistil Hudziak, že kortikálne zhrubnutie alebo stenčenie v špecifických oblastiach mozgu má za následok výskyt úzkosti, depresie, porúch pozornosti a agresie. Vďaka tejto štúdii zistil, že hra na hudobný nástroj má pozitívny vplyv.
5. emočná rovnováha
Čo sa týka detí a ich hudobného vzdelania, kortikálna hrúbka oblastí mozgu hrá kľúčovú úlohu pri kontrole, ale aj pri spracovaní emócií.